Ako bolo na tréningu v Poprade

Včera, čiže tridsiatehoprvého júla roku pána dvetisíc desiateho sme si zatrénovali na našom novom cvičáku v Poprade.

Cvičák je to veru pekný, priestranný, už sme na ňom zhotovili aj akúsi vojenskú plechovicu ( rozumej takmer stabilnú plechovú búdu :o) ) a prekážky si v nej už pár týždňov hovejú. Okolie je tiež krásne, neďaleko je konská hala, stajne, všade sa popásajú spokojné dojnice, býčky a jalovičky, ciklistický a turistický chodníček vedie čo by kameňom dohodil od našej brány, no čo si viac priať. A veru je tu čosi. Počasie. Dokonalosť okolia i cvičáku samotného nám takmer pravidelne v deň tréningov kazí dážď. Asi to chce nejaký ten odklínačský obrad. No tak či onak, pár krát sa nám podarilo vystihnúť čas medzi hromami, bleskami a dažďom, kedy nepršalo, prípadne nepršalo silno a zatrénovať si. Inak tomu nebolo ani včera. S tým rozdielom že môj a Biffov presun nebol až taký komplikovaný nakoľko môj ocko a šofér v jednej osobe bol prítomný, takže namiesto dlhej cesty autobusom a následne asi 20 -30 minútovej pešej chôdze sme sa pohodlne zviezli autíčkom. Ako ale ináč s nami dorazil aj dážď, no po 25 km som nemienila len tak stáť v plechovke a ukrývať sa a tak navzdory počasiu sme si s Biffiakom, ktorého počasie maximálne netrápi, riadne zatrénovali. Napokon ďalšie preteky sú už predo dvermi, preto sa musíme naozaj dobre pripraviť :o) Veď už budeme behať v kategórii A3, takzvanej elitnej. Veľmi sa tešíme :o)