Ako bolo na tréningu v Jaklovciach

V stredu 2.júna sme sa s Biffkom vybrali potrénovať do Jakloviec. Kvôli práci nám teraz nevychádzajú tréningy u nás v Poprade cez víkend a tak využívame čo sa dá. Naši dobrí kamaráti z Jakloviec nás radi prychílili a dovolili nám v stredu u nich trénovať.

Tento deň sa však nezdal veľmi nádejný. Bolo zamračené dokonca v Margecanoch pršalo a aj po príchode do Jakloviec dáždik podkušoval. No nakoniec sa všetko na dobre obrátilo mraky sa rozostúpili, vyšlo slniečko a nám bolo až horúco :)

Ale pekne poporiadku. Aj tento náš výlet bol zo série autobusovo-vlakových, keďže vďaka ockovej práci nie sme túto agi sezónu automobilní a premiestňujeme sa ako sa dá. Biffko je na podobný systém prepravy zvyknutý a tak hrdinsky znáša prestupovanie z autobusov do vlakov a tak hore dole :) Takže po príchode konečne na miesto určenia a síce do Jakloviec sme chvýľu počkali kým sa Jarko, Sisi a nakoniec aj Anička vychystali na cvičák. Najskôr sa však ukladali všetky prekážky na stoly nakoľko v jednej plechovej búde bolo takmer 15cm vody a pravdepodobne rovnaký osud postihne aj plecháč číslo dva keďže správy o počasí nie sú veľmi priaznivé. Potom sme sa už ale dostali aj k trénovaniu. Jarko nám postavil taký mini parkúrik o 13 prekážkach čo bohato stačilo a hoci sa zdal jednoduchý ani náhodou nebol. Po dlhom čase sme si s Biffkom vyskúšali rovinky a zóničky, ob prekážku i stranové povely. Ani sme sa nenazdali a bolo 18:00 a my sme sa museli rýchlim baletným krokomk poponáhľať na vlak do Margecian. Ani náhodou to nie je len 2km ako povedala Sisi a ani náhodou pešia cesta netrvá 15min :D Keďže my s Biffkom sme zvyknutí veľa a rýchlo chodiť trvalo nám to 30min a prešli sme zhruba 4km. Zmordovaní a spotení sme došli na stanicu kde nám teta povedala že hold rýchlik je už fuč a tak sme si sadli na lavičku, reku vydýchame sa a hodinku počkáme na ďalší. Keď tu zrazu ale zahlásili, že zmeškaný rýchlik smerom na Spišskú Novú Ves prichádza na koľaj čislo 3. Ako spružina som vyskočila z lavičky, schmatla Biffka a utekala si kúpiť lístok. Keď nás teta pri okienku opäť zbadala ospravedlňovala sa, že ona to nevedela a rýchlo vydávala lístky. Našťastie sme to všetko stihli a šťastne dorazili do SNV i domov.

Teda bol to naozaj riadny výlet, aktívny, rýchli proste taký aký s Biffkom máme najradšej :D