Ako bolo na Trenčianskej Pohodičke

Cez víkend 12.-13.júna sa v Trenčíne na Ostrove konali agility preteky Trenčianska Pohodička, ktoré okrem Tomáša Glabazňu posudzoval aj švédsky rozhodca Nalle Jansson, rozhodca Majstrovstiev Sveta v Agility pre rok 2010.

Na preteky sme cestovali už v piatok, tak ako aj pri ostatných  pretekoch odohravších sa ďaleko od našej domoviny. Do poslednej chvíle som rozmýšľala nad cestou vlakom no napokon sme sa s Biffom zviezli s Kándrovcami z Margecan. Napáskovaní sme boli riadne. Myslím si, že psi mali väčšie pohodlie ako my medhi batohmi, petboxami, fľašami a podobne :) Napriek tomu cesta ubiehala rýchlo. Zastavili sme sa na odpočívadle Dechtáre, kde sme sa občerstvili, vyvenčili psov a pokračovali ďalej. Do Trenčína sme dorazili okolo ôsmej - pol deviatej. Na Ostrove neďaleko campingu sme ešte počkali ocka a potom sa ubytovali. Stan sme si postavili medzi chatky, čo sme nasledujúci večer patrične ocenili. Noc bola riadne dlhá a nie veľmi príjemná, no nie kvôli nedostatku miesta či Biffovi večne si hľadajúcom miesto, lež kvôli diskotéke na blízkej mestskej plavárni. Zaspali sme asi okolo tretej nad ránom, kedy hlasná hudba skončila. O 6:30 sme určite nie do ružova vyspatí vstávali a vyrazili na miesto preteku. Bolo blízko a tak sme to zvládli aj pešo. Na ihrisku sme sa pridružili k agiliťákom z Košíc - Sorgovi, Erike, Ivanke, Tomášovi, Katke a jej novému mudi prírastku Tii :) Spoločnosť nám robila aj naša dobrá agi kamarátka z Maďarska Ágnes, ktorá nám pomohla s prepravou všetkých naších serepetičiek. 

Parkúry boli veľmi pekné a behavé. Z pozície diváka sa niektoré zdali veľmi náročné, no pri obhliadke sa ukázali ako naozaj krásne a priestranné. Ako prvý sa behal openový beh, ktorý posudzoval Nalle Jansson. Na tomto behu sme sa mojou vinou diskli. Skúška v podaní tohoto rozhodcu bola tiež veľmi zaujímavá, dobehli sme ju na VD, ale s nejakými tými chybičkami. Jumpingový beh nám postavil Tomík. Veru nám dal zabrať, ale tak to má byť. Napriek všetkému sme ho celkom zvládli až na predposledný tunel, kde som sa unáhlila a Biffa vytiahla z tunela skôr ako vybehol tou správnou dierou. Sobotňajšia časť pretekov sa skončila a spotení a unavení sme sa pobrali nazad do campingu, kde sa takmer tvorili rady za sprchami. Vlažná voda bola skutočne osviežujúca. Po týchto hygienických procedúrach sme prirodzene vyhladovaní navštívili blízku reštauráciu a následne sme si splnili našu občianskú povinnosť a šli voliť :) Aj neskorá prechádzka, či skôr prelet centrom Trenčína bol zaujímavý, no ešte zaujímavejšie to začalo byť okolo desiatej hodiny večernej keď sa spustila riadna búrka, blesky, hromy a vetrisko div nám stan neodnieslo. Všetko ale dobre dopadlo, stan ostal celý, my suchí a konečne vyspatí sme sa ráno opäť dostavili na ihrisko plný elánu poriadne si zabehať.

Nedeľňajšiu časť pretekov opäť otvoril openový beh tentokrát v podaní Tomíka a rovnako ako pri jumpingu predošlého dňa ani teraz nám neostal nič dlžný. Krásny no náročný parkúr sme zabehli s chybou na hojdačke a až dvomi odmietnutiami ! Následná Tomíková skúška nám nevyšla, stačilo pár mojích krokov navyše a z krásneho behu bol disk. Po dlhom dlhom čase sme si mohli priamo v parkúre vyskúšať stôl, z ktorého bol trošku Biffo prekvapený, ale zvládol to. Závaver pretekov bol priam famózny. Jumpingový parkúr nám postavil Nalle Jansson a bolo tam dosť miest nad ktorými sme si lámali hlavu. Na malú chvíľu som mala pocit, že si parkúr ani nedokážem zapamätať, no moje obavy sa ukázali byť zbytočné. Posledný parkúr pretekov sme zabehli krásne a čisto bez chybičky, hoci pri čísle 14 som na sekundu zaváhala kade ísť :)

Preteky v Trenčíne boli naozaj verné svojmu názvu Pohodička. Bola tam pohodová atmosféra, pohodoví ľudia, rozhodcov nevinímajúc, parkúry boli krásne a náročné ako sa patrí, takže sa tešíme na ďalší takýto pohodový pretek. Pobalili sme sa a neostávalo iné len sa naložiť do auta a ísť domov. Cesta späť ubiehala veľmi rýchlo a už o deviatej hodine večernej som sa mohla opäť ponoriť do osviežujúcej sprchy.