Ako bolo na Eukanuba Cup v Nitre

Uplynulý víkden 7.-8.8.2010 sme strávili v Nitre na peknom preteku Eukanuba Cup a Majstrovstvách krížencov a psov bez PP v Nitre, kde nám krásne parkúry stavali skvelí rozhodcovia Tomáš Glabazňa a švajčiarsky rozhodca Rolf Graber.

Môj výlet sa už tradične začal v piatok poobede nastúpením do rýchlika Považan smer Košice - Bratislava hl. stanica. Veľa nechýbalo a takmer sme ho nestihli, keďže autobus do Spišskej Novej Vsi šiel akosi neskôr ako som predpokladala. Zdarne sa ale všetko podarilo a o tretej hodine poobede sme s Biffom pochodovali po vlaku hľadajúc si vhodné miesto na 4 a pol hodiny sedenia. Kupé boli obsadené a tak sme napokon zaparkovali v klimatizovanom vozni druhej triedy, ktorý skôr pripomínal prvú. Takto v celku pohodlne sme sa dopravili do Trnavy, kde nás už čakal ocko aby nám pomohol s batožinou a odviedol nás k sebe do Serede na ubytovňu, kde sme prečkali noc.

Sobotňajšie ráno neveštilo nič dobré. Lialo ako z krhle a v tomto hustom daždi sme sa teperili uličkami Serede naložení batožinou smerujúc na autobusovú zastávku. Do Nitri sme dorazili o 7:30. Počasie už vyzeralo lepšie a minimálne nepršalo. Dostatočne premočení sme sa zhodli na tom, že potrebujeme gumáky. Bohužiaľ ani v nitrianskom Tescu nemali. Čo už. Pobrali sme sa teda pekne ďalej na miesto určenia na opačnej strane Nitri, kde sme dorazili niečo po ôsmej. Tam už boli rozložení naši kamaráti z Košíc a tak sme sa k nim opäť raz pridali pod altánok.

Preteky nám otvoril openový beh švajšiarského rozhodcu Rolfa Grabera, nasledovali skúšky v podaní Tomíka Glabazňu, ktorý postavil aj jumpingový beh a ako posledný sa postavil Rolfov špeciálny jumping pre krížencov a psov bez PP. Nedeľa mala rovnaké poradie behov. Openový beh však postavil Tomík no a skúšky a jumping Rolf Graber. Všetky parkúry boli veľmi priestranné, behavé a veľmi pekné. Bohužiaľ mne a Biffovi sa dobre nebehalo, či skôr nedarilo. Ťažko povedať čím to bolo, snáď cestovaním, ani počasie nám veľmi neprialo, no v každom prípade sme boli akýsi rozladení čo malo za následok mnoho chýb a odmietnutí. Záverečný nedeľňajší jumping nám ale v celku vyšiel aj napriek chybe v tunely. Asi preto, že vyšlo konečne slniečko :) Preteky však boli celkovo veľmi dobré, mala som možnosť vidieť ruskú reprezentantku Svetlanu Tumannovú, majsterku sveta v každej veľkostnej kategórii, ako úžasne má pripravených psov a ako sú krásne zladení. Je až neuveriteľné, že takto dokáže zvládať 6 psov. Klobúk dole.

Po vyhodnotení sme sa pomaličky pobrali aj my. S Lenkou Petnyovou a našou psou bandou sme šli na vlak do Leopoldova, kde sme dve hodiny čakali na spoj do Košíc. Mysleli sme si a utešovali sme sa, že dve hodinky zbehnú ako voda, ale opak bol pravdou, vliekli sa ako sople :) Keď konečne vlak dorazil, takmer sme nestihli nastúpiť, pretože sme hľadali batožinový vozeň, ktorý tam ani napokon nebol. Všetko sme ale zdarne vyriešili, milý sprievodca nás dokonca osobne usadil do prázdneho kupé a šlo sa. Do Spišskej Novej Vsi vlak dorazil niečo po štvrtej hodine rannej. Hoci sme vo vlaku čo to pospali domov som dorazila taxíkom dolámaná a unavená o piatej hodine. Biff sa medzičasom prebral a domov sa mu už ani veľmi nechcelo. Nopokon bolo päť hodín, svitalo, takže sme mali takú rannú vychádzku. Kým poniektorí odchádzali do práce, ja som sa hádzala do postele aby som sa aspoň dve hodinky vyspala kým mi zazvoní budík oznamujúci, že je čas vstávať a pobrať sa do robotky. 

Napokon budík ukončil vlakový príbeh a nám len ostáva dúfať, že sa opäť do Nitri vrátime, ale už pohodlnejším spôsobom a s väčším šťastím :)