2006

Vianočné klubové preteky MKA Tatry Poprad 28.12.2006

.................................................................................................................................

Agility preteky o pohár starostu obce Veľký Slavkov

Počas krásneho oktobrového víkendu 21.a 22. sa v obci Veľký Slavkov pri Poprade konali Tatranské agility preteky o pohár starostu obce Veľký Slavkov. Počas soboty a nedele sa tu stretlo 13 tímov zo Slovenska, ale zahanbiť sa nenechali ani naši český kolegovia. V sobotu sa ako prvý beh behal agility open. Konečne sa nám ho podrilo prejsť bez disku, no spravili sme päť chýb a odmietačku, ale aj tak som bola šťastná, že sa mi Biffka podarilo previesť celým parkúrom bez toho, aby sme šli na zlú prekážku. Druhá sa behala skúška, no tu sa nám už tak nedarilo. Hoci sme urobili menej chýb podarilo sa nám disknúť. Krásne Biffko zabehol jumping, bez jedinej chybičky sme ho prešli celý, no predsa sme s diskli, ale pocit som mala z toho aj tak skvelý. Týmto sa však deň ešte neskončil. Boli pripravené súťaže pre šteniatka a psíkov bez víkonnostného zošita a tiež novinka beh Dvaja s jedným, čiže dvaja psovodi s jedným psom. Bola to ohromná zábava na záver celkom náročného dňa. Nedeľu opäť otvoril open, behali sme o čosi lepšie ako v sobotu no podarili sa nám aj diski. Avšak podarila sa nám skúška LA1, síce sme urobili dosť chýb, ale konečne sa nám to podarilo. Bol to aj náš prvotný cieľ - spraviť skúšku a druhý cieľ je behať čo najlepšie a bez zbytočných chýb, na čom musíme ešte riadne zapracovať. Po skončení jumpingu sa šlo na obed, či už skôr večeru a nasledovalo vyhodnotenie a udeľovanie cien. Záver patril Tonkovi z agility klubu Trnava, ktrý sa s nami rozlúčil krásnou agiliťáckou hymnou. Dúfajme, že tak ako v Slávkove, tak aj na iných pretekoch sa budeme stretávať v tak hojnom počte.

.................................................................................................................................

Agility tábor Rožňov pod Radhoštěm

Dňa 26.8. až 2.9. 2006 sme sa zúčastnili agility tábora neďaleko mestečka Rožnov pod Radhoštem v krásnom prostredí Kyjova. Cvičili sme neďaleko rekreačného strediska v Hutisku Solanec obklopení lesmi, lúkami a poliami.Ubytovaní sme boli v chatkách. Najskôr sme chatu okupovali len ja, Biff a ocko, no čoskoro sa knám pridala aj fešanda bernského salašníckeho psa Bekynka. Spočiatku som mala mierne obavy ako spolubývanie dopadne, pretože Biffo je taký "jedináčik" a nie je zvyknutý spať pri inom psovi, no obavy ako som zistila boli zbytočné. Po prvej noci, ktorú radšej prespal na mojej posteli, takže u mňa sa o spánku nedá hovoriť, si na Bekynku zvykol a spal už aj na zemi. Prostredie bolo skutočne nádherné i keď počasie nám veľmi neprialo a tak sme aspoň mohli podnikmnúť zopár zaujímavých exkurzíí, ako napríklad návšteva valašskej drevenej dediny, sviečkárne UNIPAR, absolvovali sme aj jazdu na koni i návštevu samotného mesta Rožnov pod Radhoštem. Na druhej strane nám však nepršalo každý deň, alebo aspoň nie veľmi silno a tak sme mohli trénovať. Boli sme rozdelený do niekoľkých skupín po piatich, podľa toho kto je na akom stupni výkonnosti. Ja s Biffkom sme boli skupina 2, kde nás bolo päť borderiek, takže to šlo všetko veľmi rýchlo. Zo začiatku sa nám veľmi nedarilo a robili sme veľa chýb no časom sa to začalo obracať aj na lepšie. Naše skvelé trénerky nám okrem super tréningov pripravili aj nejaké vedomostné aktivity, kde sme si trebárs overili naše znalosti zo skúšobného poriadku, na čas sme tvorili parkúry, či sme si mali zapamätať predložený parkúr a na čas ho s čo najlepšou presnosťou prekresliť. Za to sme potom získavali body a na záver bolo vyhodnotenie a oceňovanie. Ja som mala ohromné šťastie, v skupine sme boli perfektní spolubojovníci a tak sa nám podarilo najlepšie obkresliť predložený parkúr. Po šiestich dňoch ťažkého boja s parkúrmi nadišiel deň D. Bola sobota a konečne sa umúdrilo aj počasie. Vyšlo slniečko a tak sme mohli zavŕšiť tábor pretekmi. No neboli len tak hociaké. Skladali sa z množstva disciplín nie len pre psov, ale aj pre samotných psovodov. Opäť sme sa rozdelili do skupín a mohlo sa začať. Úvod odštartoval stíhací pretek, kde jeden tím štartoval na jednej strane parkúru a druhý na opačnej. Bežalo sa do kruhu, cez skokovku, slalom 1, skokovku, tunel 1, skokovku, slalom 2, skokovku, tunel 2 a skokovku. Najríchlejší sa potom stretli vo finálovom behu, ktorý rozhodol o výťazovi. S Biffkom sme obsadili druhé miesto. No a v poradí druhý bol aj superslalom zložený z dvoch slalomov. Keďže slalomi nie sú našou silnou stránkou obsadili sme pekné piate miesto. Ako tretí beh sa bežali len tuneli. Z družstva sa vybrali dva tími, ktoré bežali a body sa potom pripočítali družstvu. Po tomto behu nasledovali súťaže pre dvojnohú polovičku tímu, takže tá štvornohá po skvelých výkonoch si mohla oddýchnuť. No a páničkovia sa pustili do toho. Prvý sa bežal beh s miskou cez prekážky tam s prázdnou a späť s plnou. Počítal sa čas a množstvo nazberanej vody. V tejto disciplíne náš tím nazvaný HOPÍCI vyhral a vyhrali sme aj v záverečnej disciplíne a tou bolo hádzanie freezbi, kde sme si medzi sebou dokázali prehodiť tanier viac ako päťdesiat krát a to len s jedným spadnutím. Čas sa teda naplnil. Pokiaľ sa vyhodnocovali výsledky, šli sme si upratať chatky a najesť sa. Potom sa odvzdali ceny, rozlúčili sme sa, nasadli do áut a poď ho domov. Na tábore bolo skvelo a tešíme sa niekedy opäť.

.................................................................................................................................

Prvé agility preteky

Dnes, teda 8. 7. 2006, sme sa s Biffom prvý krát zúčastnili oficiálnych pretekov agility vo Veľkom Slavkove pri Poprade, ktoré poriadal Tatranský agility klub pri agility tábore. Započali sme teda našu úspešnú, pretekársku kariéru, teda aspoň dúfam, pretože po dnešnom výkone tomu nič nenasvedčovalo.
Všetko bolo super i počasie nám prialo, len sa nám akosi nedarilo. Biff behal veľmi dobre, no ako vždy, ja, evidentne ten slabší článok nášho tímu, pod vplyvom vnútorného napätia a obáv ako to zvládnem, som sem tam zazmätkovala a tak sme sa na všetkých troch behoch diskli. Takže náš štart nebol vôbec úspešný, no nejako sa začať musí. Videla som mnohé nedostatky, ktoré musím ponaprávať. Určite ma tento prvotný neúspech neodradil, ale posilnil, aby sme sa nabudúce predviedli lepšie. Dnešný deň hodnotím na jednotku a teším sa opäť na budúce preteky.

.................................................................................................................................

Stretnutie agility klubov východu v Košiciach

Dňa 27.5.2006 sme sa zúčastnili stretnutia agility klubov z východu a Agility hier, ktoré pre nás pripravili členovia KPKA, za čo im nesmierne ďakujeme.
Ráno sme ja, šofér a kameraman ocko a samozrejme Biff, cestovali do Košíc za doprovodu dažďových mračien, takže sme sa celú cestu modlili aby sa nerozpršalo ešte viac. Po prechode cez pohorie Branisko sa počasie trochu umúdrilo a kde tu zasvietili teplé lúče slniečka, neď sme pookriali na duši. Plní očakávania sme sa pomaly blížili k areálu UVL, kde majú agiliťáci z KPKA svoj klub. Obávali sme sa, že nie najkrajšie počasie odradí ostatních, ale už z diaľky sme počuli hlasný štekot vzrušených havkáčov a čo nevidieť sme zbadali autá a ostatních cez poľlných. Celí natešení sme sa zvítali s účastníkmi a zakrátko Janko Kelbel otvoril "východniarske" agility hry.
Ako prvý sa bežal "stíhací" pretek, kde jeden tím štartoval z pozície 1 a druhý tím z pozície 5. Na pokyn rozhodcu, ktorého nám robil Heňo sme odštartovali a v čo najkratšom čase mali prebehnúť dráhu, aby nás nedobehol pretekár za nami. Biffko bežal naozaj statočne, rýchlo, perfektne, len sme sa akosi na jednom povele nedohodi a tak sme sa diskli. Druhým pretekom bol pretek "agility", kde už bola trošku náročnejšia dráha. Práve tu sme sa stretli s nie dobre nacvičenou hojdačkou, ktorú Biff preletel, za čo vyfasoval trestné body, ale keďže som ho pri slalome nechtiach chitila, opäť sme sa diskli. Ale aj tu Biffko bežal veľmi pekne. Tretím pretekom bol pretek "jumping". Ten bol technicky najnáročnejší. Keďže sa Biff nie vlastnou vinou zamotal do látkového tunelu, povolili nám štart ešte raz. A paradoxne na tomto opravnom sme sa diskli, pretože namiesto do tunelu poď ho skočil skočku. Ale nie je všetkým dňom koniec, na záver sme si poskladali trojčlenné družstvá a to naše skončilo na krásnom 2. mieste. Takže hodnotenie dňa je u mňa na jednotku s obrovitánskym množstvom hviezdičiek. Bolo super a dúfame, že sa opäť takto stretneme.
P.S. : Aj kapustnica bola výborná